Aristoteles

POLITIKA

Grécke mestské štáty boli malé a zvláštne, nakoľko sa v nich pokladalo otroctvo za samozrejmosť. Ženy zostávali doma, zastávali v spoločnosti podradnú úlohu. Aristoteles nevzniesol nikdy kritiku na takúto spoločenskú organizáciu, napriek tomu sú jeho názory zaujímavé a plné postrehov.

VZŤAH POLITIKY A ETIKY

Verí, že ľudské bytosti môžu žiť dobrý život iba ak sú súčasťou organizovaného politického spoločenstva. Ľudia sú spoločenskí na základe prirodzenosti. Nemôžu dobre žiť osamote. Osamelo môžu žiť zvieratá alebo Boh. Podľa Aristotela nie sme samostatné bytosti, lebo máme potreby, ktoré napĺňajú iní – reproduktívne potreby, emočné, materiálne. Argumentom na spoločenskú prirodzenosť je existencia ľudského jazyka, nástroja komunikácie, ktorých meníme iných a iní menia nás. Dieťa začína hovoriť ako začína chodiť, ale jazyk sa rozvíja v spoločenstve.

POLITICKÉ SPOLOČENSTVÁ

Aristoteles zakladal na schopnosti ľudskej bytosti usudzovať v spoločenstve a organizovať ho tak, aby sa uspokojili naše potreby rozvinúť naše schopnosti v najväčšej miere. Na tento účel má veľkosť a ústavu mestský štát. Iné združenia sú veľmi malé alebo veľké. Napríklad rodina je najzákladnejšia forma ľudského spoločenstva, ale nie je dostatočne veľká, aby uspokojila všetky potreby človeka . Partner  a deti môžu byť duchaplné a podnetné, je však nepravdepodobné, že ich bude zaujímať všetko to čo nás. Miesto, kde sa ľudia, môžu najlepšie rozvíjať je spojenie dedín, z čoho podľa Aristotela vznikol typický grécky mestský štát. Je dostatočne veľký, aby poskytol všetky stimuly a kontakty s inými. Aristoteles si uvedomoval, že existuje vyšší stupeň organizácie ako mestský štát čiže národ. Život v ňom pokladal za frustrujúci, lebo človek má málo príležitostí na ovplyvnenie zákonov. Domnieval sa, že ak veci zostanú rovnaké, osoba, ktorá je zapojená do rozhodnutí v jeho skupine, bude mať plnší život než osoba, ktorá necháva rozhodovať o svojom živote iných. Jednou z ľudských schopností je schopnosť usporiadať spoločenstvo, na čo mal Platón domnienku, že najlepší život je filozofická kontemplácia. Aristoteles sa s ním nezhodoval v tomto názore.

ČRTY POLITICKKÝCH SPOLOČENSTIEV

Veľkú časť politiky venuje Aristoteles podrobnému štúdiu foriem politických spoločenstiev. Uvedomuje si jedinečnosť historických, geografických čŕt miest a veľkosť obyvateľstva. Najvýznamnejšia črta je počet ľudí zapojených do skutočnej vlády mesta. Alternatívy sú: jeden vládca, niekoľko vládcov a veľa vládcov. Čiže tri druhy vlády: kráľovstvo, aristokracia a polieta.

HIERARCHIA

Pre akékoľvek združovanie medzi ľuďmi je podľa Aristotela potrebná hierarchia, okrem priateľstva. Niekto musí rozhodovať, a tiež niekto rozhodnutie vykonávať. V každej organizácii musia existovať vodcovia a nasledovníci.

SPRAVODLIVOŤ , STABILITA A VÝCHOVA

Jedným z následkov našej schopnosti hovoriť je to, že  môžeme diskutovať o tom, čo je spravodlivé. Všetci ľudia by mali byť rovní – ale v akom ohľade? Nie sme si rovní silou, talentom, cnosťou alebo zdravím. Aristotelova myšlienka spočíva v tom, že musí existovať zhoda na istých základných hodnotách, aby bolo spoločenstvo stabilné. Miera je nevyhnutná, ak má štát napĺňať svoje rozmanité funkcie . Ak si väčšina spoločenstva myslí, že otroctvo je nevyhnutným prvkom kondície spoločenstva a iný že je nemorálne, vznikne rozkol aj občianska vojna. Ako privedieme členov spoločenstva, aby mali také isté hodnoty, ktoré povedú k stabilite? Podľa Aristotela je kľúčom vzdelávanie, ale nie v rodine. V politike predstavuje učebný plán. Domnieval sa, že keď sa deti stanú staršími možno naučené hodnoty vysvetliť a zdôvodniť. Bolo by pravdepodobne neskoro, keby sa čakalo až do dospelosti. Podľa Aristotela to nie je iba filozofický argument,  ktorý vedie ku konaniu a hodnotám, ktoré sú potrebné na podporu spoločenstva. Cvičenie v detstve je dôležitejšie.